ZOOrama

Som späť! Aplauz, poďme, poďme všetci! Po dlhšej odmlke (týždeň, wow) som tu znova. Dúfam, že sme vám ja a moje dristy patrične chýbali a teraz vám ich vynahradím fúrou iných, rovnako nepríčetných blábolov.

Bola som v ZOO. Napriek môjmu dlhotrvajúcemu presvedčeniu, že zebra je zebra aj v Portugalsku aj v Bojniciach, som sa pridala k národnostne bohatej skupinke zorganizovanej Ivou a Bárou a išla s nimi v nedeľu do susedného mestečka Maia. Nesúďte ma a moje porušovanie vlastných zásad – bolo horko (24°C), pekne a mne sa nechcelo trčať celý deň doma.

  

Zľava: Nemka, Taiwančanka, Španielka, moi, Portugalec, Češka, Češka

A čo som tam nevidela! No, nevidela som nič, čo som nevidela už niekedy predtým. Zebra naozaj vyzerá rovnako aj 3,000 kilometrov od domu, všetky mačky mali permanentnú siestu, všetky ostatné zvieratá buď len sedeli a prežúvali alebo ležali a prežúvali. Celkom som tie potvory ľutovala – majú strašne malý výbeh a musia žiť na portugalskej strave.

Zebrátko sa narodilo 28.1.2011

Celé to malo ale aj dobré stránky. Videla som prdel a pol hadov (jééééé), žiadne pavúky (double jééééé), jedného neskutočne naštvaného pštrosa, blonďavého klokana a hviezdu celého dňa – hrocha. Hovoríte si určite: „pffft, hroch, čo tam na tom“, ale mýlite sa. To vám bol taký showman a modelka v jednom, pózoval, nechával sa kŕmiť, otváral papuľku dokorán, rôzne sa vrtel a fuňal a ja mám z 69 fotiek celkovo 20 len jeho.

Nešli sme nakoniec na predstavenie foquinhas (čítaj „fokiňaš“ – tuleniatka), čo sme neskôr ľutovali, lebo tam nikto vstup nekontroloval, ale prišli sme príliš neskoro na show.

Neodpustím im, že nemajú giftshop. Ja som sa tak tešila, že pridám do zbierky plyšákov ďalšieho potenciálne nebezpečného zvera, ale oni mali len akési lacné plastové pištoľky a podobné prkotiny. Ach jaj!