...a podobné ladné zvuky, hodné ozajstnej dámy, zo mňa padajú posledné tri dni. Som chorá, nie dostatočne, aby som s tým išla za doktorom, ale dosť aby som vykašlala pľúca (kto ste videli niektorý z posledných dielov Housa , OMG, to sa fakt dá...). Takže cieľom dnešného dňa bolo ísť si kúpiť na to nejaký sirup alebo čo.
Aké je to neskutočné, že všade, kde chodím, vidím jednu lekáreň za druhou, ale keď do nejakej potrebujem zájsť, musím sa pozrieť do mapy, pretože si neviem spomenúť, kde nejaká je. Po skonzultovaní Googlu som sa vybrala do jednej a...úplne výnimočne všetko prebehlo veľmi hladko (až na moje dýchanie). Tete lekárničke som vysvetlila, aký je problém, aj keď netuším, či sa to tak po portugalsky naozaj povie (či na to nemajú iný výraz), ale pochopila a za chvíľu už sa mi niesol sirupček (tri lyžičky za deň). Chutí po mede, mňam.
Chcela som si dokúpiť aj Strepsils, lebo mi dochádzajú a tu som sa zarazila. Viete, po správnosti by sa po portugalsky mali čítať „štrepsilš“, čo nie som schopná vysloviť ani v duchu bez toho, aby som sa nezvalila na zem od smiechu. Popravde ale neviem, ako sa to naozaj číta, pretože portugalčina má nepríjemný zvyk čítať niektoré veci s ich výslovnosťou a niektoré s originálnou. Na jednej strane si vravím, že je to názov, a preto by sa mala zachovať pôvodná výslovnosť, ale zase je to už tak zabehnutá záležitosť, že by sa pokojne mohla čítať aj skomolene. Ako to je naozaj som sa nedozvedela, pretože na poslednú chvíľu mi padli nervy a zdrhla som odtiaľ ako prašivý zbabelec, ktorý som. Keď mi dôjdu, tak si ich dokúpim...alebo to možno vydržím domov...asi to vydržím domov...
Ešte som si na boľavé hrdielko chcela kúpiť pastely (pretože pastely liečia VŠETKO), ale nemali! Tak som si na truc kúpila Oreaos, heheee.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára