Rozhodne musím povedať, že mi chýba olomoucká Menza. Na to, koľko toho sú Portugalci schopní za deň zjesť, jedlo v našej jedálni nie je nič moc. Tak nejako osciluje medzi „jedlým“ a „nejedlým“, sem-tam sa objaví niečo, čo nesie známky chuti, sem-tam niečo, čo nesie známky klingonskej technológie. Je ale jedna vec, ktorú Portugalci majú, ktorú by som pokojne uvítala aj doma. Dezert v rámci ceny.
A nie len jeden. Neviete si ani predstaviť, ako mi srdiečko poskočilo, keď som uvidela plný regál misiek a tanierikov, plných vecí všetkých tvarov, veľkostí, farieb a skupenstiev. A tak v rámci mojej túžby poznávať všetko nové a sladké, rozhodla som sa to vyskúšať postupne všetko.
Začala som u želatín, pokračovala takým akýmsi hybridom medzi pudingom a polievkou, až som sa nakoniec prepapala k zákuskom z kombinácie vajíčko + cukor + mlieko + cukor + trošku múky + veľa cukru. A tu moje bádanie narazilo na nečakanú metaforickú stenu, tvorenú z nedostatku receptov a prebytku predstavivosti.
Po pár týždňoch som zistila, že môj pôvodný odhad, t.j. že na regáli sú „vecí všetkých tvarov, veľkostí, farieb a skupenstiev“ je tak presný, že viac už ani nemôže byť. Totiž, to, že to vyzerá inak neznamená, ako som zistila, že je to niečo iné. Teóriu som ešte overila u spolužiačok a keď mi bolo potvrdené, že mám pravdu, bola som nútená uznať, že naša jedáleň má naozaj len jeden typ zákusku, ktorý sa vždy premorfuje na iný vzhľad, zrejme aby oblbol nič netušiacich zahraničných študentov.
Stále je to ale pekný touch.
akú majú dlhú životnosť?=D
OdpovedaťOdstrániťpri mne veľmi malú...
OdpovedaťOdstrániť