Coimbra

Tak som sa konečne dokopala k tomu, aby som vám napísala niečo o výlete do Coimbry, podniknutého 7.11.2010 (čo si uvedomujem, že bolo pred dvoma týždňami, ale dialo sa toho naozaj veľa).

Pre tých, ktorý by chceli zistiť, aké dve dôležité veci sa udiali v tento deň, napoviem: celý deň v Coimbre pršalo (cats and dogs and the entire freaking zoo) a menil sa čas. Čo tým chcem naznačiť? Asi už tušíte...

Samozrejme, že som zabudla si prestaviť hodinky a prišla tak na stanicu o hodinu skôr, ktorú som mohla radšej stráviť v teplučkej posteli! To je jedno, že mi to nezávisle od seba hovorili traja ľudia a ešte som si to pre istotu zisťovala na internete! Čo bola ale ešte väčšia sranda, vlak išiel o hodinu skôr. Tak som naň nasadla, napísala SMS-ku Betke, s ktorou som sa mala stretnúť v Coimbre a krútiac hlavou nad mojou blbosťou a portugalskou logikou, odviezla som sa do Aveira, kde som mala prestupovať.

V Aveire som zistila, že som mala krútiť len nad svojou blbosťou. Spojenie Porto – Aveiro totiž chodí každú hodinu, ale spojenie Aveiro – Coimbra už nie, takže namiesto hodiny v posteli, som zostala hodinu trčať na mnou najnovšie vymenovanom najchladnejšom a najveternejšom bode na celom Pyrenejskom polostrove. A tak som, po odmrznutí od železnej lavičky, na ktorej som sedela, po hodine nasadla na druhý vlak, znovu poslala SMS-ku Betke a tentokrát už bez akýchkoľvek komplikácií, doviezla som sa do cieľa.

Coimbra je krásne mesto, čo, musím uznať, bolo celkom ťažko odhadnúť na prvý pohľad, pretože ako náhle som dorazila, začalo pršať ako besné a vietor zničil náš jediný dáždnik. Čo mi na druhú stranu bolo v tom momente úplne ukradnuté, keďže som sa po troch mesiacoch konečne ocitla v spoločnosti osoby, ktorá rozumie japonskému humoru, je absolútne uchvátená, kedykoľvek vidí nejaké kanji (alebo niečo, čo sa na kanji podobá) a pozerá Stargate, a tak chápe, prečo ma symbol portského metra privádza do záchvatov neudržateľného smiechu.

Znak portského metra (a kto nevie, aký to má súvis so StarGateom, nech sa naňho pozrie...)

Trivia o Coimbre: Najprv sa tadiaľ prehnali Rimania, potom Maurovia a nakoniec Portugalci. Slúžilo ako hlavné mesto od roku 1139 do 1260. O tridsať rokov neskôr tu bola založená univerzita, jedna s najstarších v Európe a prvá v Portugalsku. Za vlády Salazara (nie Slizolína!) v rokoch 1932-1968 prešla veľkými (ale hlavne deštruktívnymi) zmenami, keď spomínaný overlord nechal zničiť hneď niekoľko historických stavieb a nechal postaviť nové, hranaté, ktoré nudnosťou priam sálajú. Dnes slúži hlavne ako študentské mesto a obchodné prepojenie medzi Lisabonom a Portom.

A my dve, mokré ale veselé, prechodili sme ju celú hore-dolu, čo myslím úplne doslova, pretože podobne ako Porto, je postavená na kopčekoch, ktoré človeku dajú celkom zabrať. Boli sme v Mosteiro da Santa Clara, kde majú také mini-múzeum, okolo kostola Igreja de Santa Cruz, ktorý bol bohužiaľ zatvorený, vyškrabali sme sa aj k univerzite, prepracovali ku obom katedrálam a celé to ukončili slávnostným obedom - praženicou s čajom a šiestimi pastéis de nata každá.

Po obede sme sa prešli cez park Jardim da Sereia, po nábreží a pokúsili sa nájsť fontánu Quinta das Lagrimas, ktorá má byť ževraj desne romantická a pekná, ale keďže sa už stmievalo a bola nedeľa, nejako sme sa s ňou minuli. Každopádne, hneď ako sme skoro vyschli, znovu začalo pršať, a tak sme sa na hodinu, ktorá mi ostávala do vlaku, utiahli do kaviarničky. Pri pomyslení na to, že ale mokrá strávim ďalšie dve hodiny vo vlaku a ešte k tomu hodinu čakania v Aveire, v tej zime pekelnej, na prestup, som sa nakoniec rozhodla priplatiť si miestenku na priamy vlak.

Len ako okrajovú poznámočku musím nadhodiť, že portugalské vlaky vyzerajú zvonku všetky, ako by ich robili z plechu, ale vnútri sú nádherné a čistučké a určite lepšie, ako naše prvé triedy. Jediný naozajstný rozdiel medzi vlakmi regionálnymi a povinne miestenkovými je, že tie miestenkové sú rýchlejšie.

A keďže nemám momentálne a výnimočne žiadny vtipný záver, budete sa musieť uspokojiť len s niektorými mojimi fotkami.