Test

Je zaujímavé, ako si človek po ťažkej skúške povie: „Dobre, tak horšie to už nebude“, len aby zistil, že nielen že to horšie bude, ale že celé peklo si dalo tú robotu a vymyslelo iný nervy drásajúci, dych berúci spôsob mučenia. Tentokrát v podobe lexikológie.

V živote som už písala veľa testov a Boh vie, že som vždy nevedela všetko, ale asi len pri Waťákovi sa mi zatiaľ stalo, že som čumela na zadanie bez najmenšej šajny, čo s ním mám asi robiť. No a teraz sa to opakuje. Tri dni som sa na to učila, prečítala som neviem koľko nudných a čas žerúcich lingvistických textov (aj tých v španielčine) a stále som sa na ten test dívala ako teľa na nové vráta.

Každopádne, chvalabohu sa ešte žiadnej písomke nepodarilo pokaziť mi chuť do jedla, a tak som hneď po jej skončení vyrazila do Cidade do Porto, kúpila si pizzu a obrovské lízatko a rozvalila sa na zbytok večera pred Stargate. A tam som zostala skoro až dodnes.