A je to tu! Konečne idem domov. Počas nasledujúcich dvoch týždňov už nebudem musieť tolerovať tú...osobu vedľa seba, nebudem sa musieť zaoberať tým, čo zajtra spapám a budem môcť spať, koľko sa mi zachce. Teším sa jak blázen!
Nechcem povedať, že dnes bol deň D, ale skôr by som ho opísala ako deň WA: „Watanabe-akčný“, čo je naozajstné slovo (...pretože som to povedala). Znamená asi to, že som si celý deň nesadla a keď som náhodou sedela, tak kvôli tomu, že som písala písomku. Dokonca dve. Nehorázne krv pijúce písomky a nechcem hovoriť dopredu a zakríknuť to, ale myslím si, že to nebolo až také hrozné. Na obed som mala prvýkrát od príchodu cestoviny. Pravda, bolo v nich viac mäsa ako cestovín, ale snažili sa. Celkom ma pobavilo, keď som si sadla a zistila, že v menze je taká zima, že sa parí ešte aj zo studeného taniera. Tiež som dokončila posledné vianočné nákupy, dopila posledné zostatky čaju, zbalila sa a konečne po sebe upratala ten bodrel, čo som tu v priebehu semestra narobila. Taký poriadok v tej izbe jakživ nebol.
Keďže ma za toto asi nikto nepochváli, potľapkám sa po chrbte sama. Môj baliaci génius znovu nesklamal a akosi sa mi do toho prťavého kufra podarilo napchať všetkých šesť fliaš, oblečenie a štyroch Harry Potterov a ešte ho aj zapnúť. Teraz je len otázne, či nebude Air Berlinu vadiť zopár kíl navyše.
...a či sa s tým kufrom vôbec vyštverám hore kopcom k metru...
Aspoň počasie by ale malo byť dobré, čo je fajn, lebo ani nechcem pomyslieť na tú cestu za dažďa. Pršať má začať až v nedeľu (že ja tomu Portu budem chýbať :D) A keď sme už pri počasí, takto nejako vyzerá December v Portugalsku z môjho okna:
aj ma sa už na teba tešíme=D
OdpovedaťOdstrániť