Život v Portugalsku: Lov na Harryho

Keďže experiment “Naučím sa po anglicky tak, že prečítam Harryho Pottera v origináli“ vyšiel spektakulárne, rozhodla som sa ho uplatniť aj na portugalčinu. Najprv som dúfala, že budem šikovná a stiahnem si všetky HP knihy v ebookoch, aby som za ne zbytočne nevyhadzovala peniaze, čo sa mi aj podarilo, ale práve keď som išla minule na posledný film som si všimla, že sa volá ináč, ako knižka. Čo dodať, netreba byť génius, aby si človek dal dokopy, že tie ebooky budú asi v brazílskej portugalčine, čo pózuje trošku problém, pretože ja sa mám učiť tú európsku. Nezostávalo mi teda nič iné, len si tie knižky fyzicky kúpiť a o tom je dnešný príspevok.

Prvý pokus sa uskutočnil asi pred týždňom v kníhkupectve Lello, ktoré som tu už raz vychvaľovala, ktoré je absolútne krásne a v ktorom majú HP všetkých, ale tak ako asi v 50% portugalských obchodoch neberú Visa karty, takže majú smolu. Jediné iné kníhkupectvo, ktoré som vtedy poznala, je v Cidade do Porto a tam pre zmenu nemajú HP žiadneho.

Takže mi nezostávalo nič iné, ako si v Google Maps vyhľadať ďalšie možné obchody, vytvoriť si z nich trasu a vydať sa na prechádzku. Najprv som zamierila do obchodného centra Brasília, v ktorom som ešte nikdy nebola a ktoré sa ukázalo ako kolosálna strata času, jednak preto, lebo z troch kníhkupectiev, čo tam mali mať, som nenašla ani jedno a jednak preto, lebo je vnútri tak nelogicky usporiadané, že mi zabralo asi pol hodinu len ním prejsť (a to mám dôvod si myslieť, že som určite nejakú časť vynechala). Pokračovala som smerom do mesta, zastavujúc sa všade, kde som videla akékoľvek knihy, ale asi z desiatich miest mali HP len vo dvoch a to po anglicky. Portugalské deti nečítajú alebo čo?

Bolo okolo pol druhej keď som začala byť dosť hladná a natrafila som na malú, ale útulnú kaviarničku so štyrmi stolmi a obrovskou plazma obrazovkou (nezaprú sa...) a usadila sa na Francesinhu. Kým som jedla, počúvala som správy, ktoré práve bežali a dozvedela sa okrem najnovších výsledkov futbalovej ligy aj to, že podľa akéhosi prieskumu sú Portugalci tretí najchudobnejší národ v EÚ a za nimi sú len Malťania a Slováci (aj keď podľa cien a množstva nakupujúcich by som ani nepovedala...).

Späť k téme, napapaná som sa vrátila k lovu a konečne sa na mňa usmialo aj šťastie. Bohužiaľ mali len siedmy diel, ale povedala som si, že darovanému koňovi sa na zuby nehľadí a zobrala ho. O pol hodinu a ďalších desať kníhkupectiev neskôr som našla aj jedno, kde mali ostatných, takže vám všetkým predstavujem celú zbierku: