Lingvistická práca smrti

12 dní. 12 dlhých, úmorných dní (z ktorých väčšina času bola strávená pozeraním Star Wars a Stargate, ale to je nepodstatné...ehm). Toľko mi trvalo napísať druhú najdlhšiu prácu môjho života. Prvá je ešte stále SOČ-ka (ale do nej som toho moc nepísala, Lenka vie).

To monštrum má 17 strán, z toho 1 obálka, 1 obsah, 10 text, 2 bibliografia a 3 prílohy a je to celé celučičké v Portugalštine. Či to dáva zmysel, to neviem, lebo po tom, ako som si ju znovu prečítala na revíziu som zistila, že je tak lingvistická, že jej ani ja poriadne nerozumiem. Vážne, niektoré pasáže som si musela prečítať aj pár krát, kým som zistila, o čom boli a predtým než mi to poviete, nie, nie je to mojou nedostatočnou znalosťou jazyka. Jednoducho sa zo mňa už stáva učenec (zachráňte sa, kto môžete).

Anyway, jediné, čo sa mi na nej naozaj nepáči, je záver. Lepšie povedané záver záveru. Musí to byť najmizernejší záver v histórií záverov, lebo vám poviem, že taký záver ešte nikto nikdy nezáveroval. Bohužiaľ, môj mozog je teraz už taký upečený, že z neho nič lepšie nedostanem. Veď uznajte, aj ten blog je dnes nanič...