Hello, all my faithful readers...ehm...ospravedlňte náhodnú zmenu jazyka, práve som doprekladala 2000-slovný text o Casta Rice na angličtinu a tak trochu mi to preskakuje...
Čo je nové? Nuž hodiny druhého semestra pokračujú podľa očakávaní (teda veľmi dobre). Akurát nás už začínajú zavaľovať prácou, papiermi a knihami a očakávajú, že to všetko nejako postíhame. Ako ale poznám Portugalcov, tak časový limit na väčšinu vecí je len pomyselný bod na časovej osi, takže ma nič moc netankuje. Bože môj, ja tu zleniviem ešte viac, ako som teraz! Je to vôbec možné?
Naša profesorka literatúry je tak desne super, v piatok budem mať namiesto dvojhodinovky len JEDNOhodinovku. Ona totiž pochopila (ako jedna z mála), že zo štyroch hodín predmetu týždenne má byť jedna (tzv. Orientação Tutorial) vedená štýlom: „Tu sedím, pýtajte sa a ak nemáte čo, bežte mi z očí.“ Go, Zulmira!
Na inú tému. Iva minule objavila kaviareň, kde tvrdia, že robia Tiramisu (čo je v Portugalsku, prekvapujúco, celkom rarita), tak sme tam zašli ju skúsiť. Nóóó, aby som citovala Ivu: „To Mascarpone nevidelo ani z okna...“ Bolo to sladké, vodové a všeobecne by som to mohla nazvať všelijako, ale Tiramisu to nebola. Škoda, možno nabudúce.
Na pozitívnu nôtu – konečne sa umúdrilo počasie (to zn., že neprší a teplota stúpla nad 12 stupňov) a ja som s radosťou zobrala prvú príležitosť dostať sa z intráku. Keď som sa ich v piatok pýtala, tak mi Iva s Bárou hovorili, že sa cez víkend chystajú pozrieť na pláž do Gaiy, lebo počuli, že je tam pekne a ešte tam neboli. Tak som sa k ním neceremoniózne priplichtila a v sobotu o dvanástej sme sadli na autobus.
Na pláži
Praia de Lavadores, kde sme vysadli, nás čakalo celkom nepríjemné prekvapenie v podobe záchranárov, hasičov a námornej polície. Podľa RTP (Rádio e Televisão de Portugal) ráno do mora spadli dvaja mládenci a ani doteraz sa ich nepodarilo nájsť, hlavne kvôli silnému vetru a rozbúrenej vode (a nechcem znieť bezcitne, ale, blbci, načo sa tam hrabali, keď je také počasie?).
 |
| Pátrajúci vrtulník |
 |
| Skaly + rozbúrená ľadová voda = zlý nápad na sobotňajšie kúpanie |
Aby sme tam ale zbytočne nezavadzali (aj keď do záberu kamier sme sa priplietli), vybrali sme sa popri mori smerom na juh. Pláže sú tam podľa očakávania naozaj pekné, prevažne piesčité so spústou rozsypaných mušličiek (áno, domov nesiem tony :D) a sem-tam pohodeným obrovským balvanom. Na taký jeden sme si hačli a vybalili obed, sprevádzané zvukom záchrannej helikoptéry
(aj nám mávali, somári, zachraňovať mali!) a osamelým rybárom (ktorý nič nechytil). Ešte je treba spomenúť jednu zaujímavú vec: pláže v Porte sú oveľa bližšie prístavu, ale voda je tam celkom čistá a naproti tomu, v Gaie prístavy nie sú, ale tá voda je tak hnusná, že by som do nej nevliezla, ani keby nebola taká studená.
 |
| Boli dobre vyhriate, tak sa na nich krásne sedelo |
 |
| Jedna z pláží |
 |
| Hnusná hnedá voda, bleee |
Prešli sme ešte kúsok ďalej a potom sa zhodli, že ak chceme prísť domov pred zotmením, tak by sme to mali otočiť, takže sme sa vrátili na Praiu de Lavadores a odtiaľ pokračovali popri Doure až ku mostu Dona Luísa, kde sme prešli do Porta, rozdelili sa a ja som sa vrátila domov. Bola to celkom slušná prechádzka, ale vynikajúco padla.
 |
| Všetko zábery na Porto z opačného brehu |
Nuž a v nedeľu som sa len slávne rozvaľovala pred počítačom – to tiež dobre padlo :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára