Dnes som bola v škole len tretí deň (na Valentína som dostala najlepší darček zo všetkých – voľno) a už mi pripadá, akoby to bola celá večnosť. Veľa nových predmetov, noví profesori, opakované predstavovanie sa a obvyklé počiatočné problémy s (ne)videním na tabuľu, ale cez to všetko mám pocit, že tento semester reálne hrozí, že sa na to všetko budem tešiť.
Čo bolo
Vyriešila som starosti s neurobenou literatúrou. Z Olomouca som dostala odpoveď, že v mojom prípade je naozaj jedno, čo si tu odchodím, kým splním kreditový limit a 6 predmetov. Čo v preklade znamená, že si druhú literatúru naozaj nemusím dávať a môžem si namiesto nej ponechať ten Preklad, po ktorom moje srdce tak túži.
Čo je
A veru že má prečo túžiť! To bola konečne prekladová hodina, ako si ju predstavujem. Žiadne od slova do slova, žiadne sedenie za stolom a kopírovanie poznámok z tabule, ale návod na konštruktívne rozmýšľanie typu: „Čo prekladám? Komu? Kedy? Prečo?“, branie do úvahy situáciu a nie len samotný text, celý semester sa budeme hrať na prekladateľské firmy, ktoré ponúkajú klientom preklady a samozrejme sa musia vedieť predať a tak podobne...no budem vám tu básniť do nekonečna :). A síce to teda vyzerá, že to bude naozaj veľká robota, ale už len množstvo endorfínov, ktoré som po hodine mala v krvi, ma tam núti ísť naspäť.
Predmet Variedades do Português (Typy/Odlišnosti Portugalčiny) učia dve profesorky – jedna, ktorá ma mala a ešte stále má na Syntax a druhá, ktorú zatiaľ nepoznám, ale hovorí veľmi pekne a zaujímavo, takže to vyzerá, že sa na hodiny budem celkom tešiť. Tiež je nás tam, kuriózne, viac zahraničných ako domácich – okrem mňa ešte jedna Slovenka, Polka, Brazílčanka a tri Talianky.
Naozaj, ale naozaj, prekvapila literatúra. Nie len, že profesorka, je mladá a pozná Olomouc (robila tam nejaký seminár, či čo to...), nie len, že nám dala zajtra voľno, ale bola na nás strašne milá a určite nebude robiť také problémy, ako tá...z minulého semestra. Kto vie, možno sa jej podarí docieliť, že sa mi po dvadsiatich rokoch konečne zapáči baroková literatúra...
Na a nakoniec tu máme vždy prítomný Sintax (po portugalsky je s mäkkým :P). S rovnakou profesorkou, rovnakým hodnotením, rovnakým stupňom obtiažnosti a s rovnakým polo-uspávacím charakterom, ale ja sa nesťažujem. Je to omnoho lepšie, ako väčšina predmetov tu a popravde ma začal celkom baviť.
Čo bude
„Bude vodovod - veľká vec!“ - film Herkules
Ak všetko pôjde podľa plánu, mala by byť len jedna skúška a ostatné sa spraví v priebehu semestra. Každopádne, všetky terajšie profesorky vyzerajú, že sa s nimi dá dohodnúť, a tak dúfam, že zase nenastane nejaké preťahovanie a nebudem musieť vrátiť štipendium.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára