Dnes som znovu absolvovala koncert klasickej hudby v Coliseu do Porto. Volal sa Amor de Perdição (Zničujúca láska). Išlo v podstate o predstavenie niektorých častí hudobného sprievodu filmu, natočeného podľa knihy s rovnakým názvom od portugalského romantika Camilo Castelo Branca.
 |
| Oproti názvu vyznieva plagát celkom pozitívne |
Skladateľovi dávam body za autentickosť. Tak, ako kniha, to bolo depresívne, zničujúce a krátke. Publikum bolo ale plné detí, takže po dvoch pesničkách zrejme usúdili, že by ich mali už konečne prestať deprimovať a zahrali nám niečo od Schuberta. Toto nás bohužiaľ všetkých odstavilo nadobro, preto na záver zahrali ešte aj Offenbachov Can can, ktorému sa podarilo nás vytrhnúť z mrákot a vrátiť medzi živých.
Celú tú parádu som pozorovala z lóže, cítiac sa ako najväčšia dáma. Chýbali mi len operné okuliare a sprievod v podaní nafinteného snoba :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára